uvedomelosť -i ž.
uvedomelý príd.
1. správne hodnotiaci skupinové, národné ap. záujmy a príslušnosť k istej skupine, národu ap.: demokraticky, národne u.;
u-á mládež;
u. vzťah k histórii
2. smerujúci k istému cieľu, vedomý si svojho poslania: u. postoj;
u-é rodičovstvo;
uvedomene prísl.;
uvedomenie -ia s. vedomie príslušnosti k istému spoloč. celku a svojho poslania v ňom: politické u.;
národné u. povedomie
uvedomenosť -i ž.
// uvedomiť sa stať sa uvedomelým, získať uvedomenie: národne sa u.;
// uvedomiť si získať vedomie niečoho; poznať, pochopiť: u. si nebezpečenstvo, omyl;
u-l si, že prehral;
uvedomovací príd. určený na uvedomovanie: u-ia funkcia literatúry;
u. proces ktorým sa uvedomuje
nedok. uvedomovať
nedok. uvedomovať sa
nedok. uvedomovať si
uvedomelý; uvedomelo, uvedomele prísl.; uvedomelosť ‑i ž.
uvedomenie ‑ia s.
uvedomený; uvedomene prísl.; uvedomenosť ‑i ž.
uvedomiť ‑í ‑ia dok.; uvedomiť sa; uvedomiť si
uvedomovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; uvedomovať sa; uvedomovať si