usporiadane prísl.: žiť u.;
usporiadanosť -i ž.
usporiadaný príd. kt. je v poriadku; urovnaný, organizovaný: u-é pomery, u. štát;
usporiadateľ -a mn. -ia m.
1. kto niečo usporadúva, organizátor: u-ia slávností, večierka
2. kto dozerá na poriadok (pri verejných podujatiach): u. s páskou na rukáve;
usporiadateľka -y -liek ž.;
usporiadateľský príd.: u-á služba;
usporiadateľstvo -a s.
usporiadať -a dok.
1. dať do poriadku, upraviť: u. si veci (na písacom stole, v zásuvke)
2. zoradiť podľa istého hľadiska, utriediť: u. údaje chronologicky, vecne, abecedne, u. knihy v knižnici (podľa autorov), u. kartotéku
3. uviesť (vzťahy, pomery) do náležitého stavu, urovnať: u. svet po novom, u-nie rodinných pomerov
4. zorganizovať, uskutočniť: u. koncert, besedu, cyklus prednášok;
// usporiadať sa zoradiť sa, zaradiť sa: cvičenci sa u-li do (žiadaného) tvaru;
usporiadaný; usporiadane prísl.; usporiadanosť ‑i ž.
usporiadateľ ‑a mn. ‑ia m.; usporiadateľka ‑y ‑liek ž.; usporiadateľský; usporiadateľstvo ‑a s.
usporiadať ‑a ‑ajú dok.; usporiadať sa