uspokojivo prísl.: u. vyriešený prípad
uspokojivý príd. prinášajúci uspokojenie, uspokojujúci: u. stav, u-á odpoveď;
// uspokojiť sa
1. stať sa spokojným: u. sa s málom
nedok. uspokojovať
nedok. uspokojovať sa
uspokojujúci príd. uspokojivý: u-e riešenie;
uspokojujúco prísl.: pôsobiť u.
uspokojivý; uspokojivo prísl.
uspokojiť ‑í ‑a dok.; uspokojiť sa
uspokojovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; uspokojovať sa
uspokojujúci; uspokojujúco prísl.