upadnúť -e -ú -dol dok.
1. stratiť význ., hodnotu, (po)klesnúť: finančne, spoločensky, mravne u.;
u-l v mojich očiach stratil na vážnosti
2. ocitnúť sa v istej (nepriaznivej) situácii: u. do bezvedomia, do pomykova;
u. do nemilosti, do podozrenia
3. (fyzicky) oslabnúť, zoslabnúť, zbiednieť: po chorobe u. v tvári
4. stratiť na intenzite, ochabnúť, opadnúť: nálada u-la, sily u-li;
upadnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.