uchvatiteľ -a mn. -ia m. kniž. kto uchvátil niečo: u. moci;
uchvatiteľka -y -liek ž.;
uchvatiteľský príd.
úchvatne prísl.;
úchvatnosť -i ž.
uchvatiteľ -a mn. -ia m. kniž. kto uchvátil niečo: u. moci;
uchvatiteľka -y -liek ž.;
uchvatiteľský príd.
úchvatne prísl.;
úchvatnosť -i ž.