ucho -a s.
1. mn. uši -í, arch. ušú -iam -iach -ami orgán sluchu; jeho vonkajšia časť: veľké, odstávajúce uši;
stiahnuť si čiapku na uši, vyťahať nezbedníka za uši, zaľahlo mu v ušiach;
strihať ušami;
dostať poza uši zaucho;
mať dobré uši dobre počuť;
pren. to nie je (nič) pre tvoje uši pre teba;
anat. stredné, vnútorné u.
2. mn. uchá, zried. uši vec pripomínajúca ucho; časť veci v podobe ucha: hrniec s uchami, s ušami, u. na demižóne, u. ihly, fotel s uchami
3. mn. uchá pejor. nadávka (neskúsenému), zelenáč, ucháň: také u. (zelené)
● mať tenké uši dobre počuť;
natŕčať, naťahovať uši, byť samé u. pozorne počúvať, načúvať;
počuť niečo na vlastné uši osobne;
až po uši v najvyššej miere;
počúvať (iba) jedným u-m, na pol ucha, jedným u-m dnu, druhým von nepozorne;
sedieť si na ušiach nepočuť;
(aj) → steny majú uši;
→ somárske uši;
expr. húsť niekomu poza uši, za ušami domŕzať;
// uchodiť sa veľa prejsť chôdzou, nachodiť sa: mal sa u. za ňou
// uchovať sa: pôvodný exemplár sa neu-l;
nedok. uchovávať -a
nedok. uchovávať sa
uchový príd. k 2;
ucho ‑a mn. uši uší D ušiam L ušiach I ušami (orgán sluchu), mn. uchá úch D uchám L uchách I uchami (vec podobná uchu) s.; ušný; uško ‑a ‑šiek s.
uchodiť ‑í ‑ia dok.; uchodiť sa
ucholak ‑a ANmn. ‑y m.
uchopiť ‑í ‑ia dok.
uchovať ‑á ‑ajú dok.; uchovať sa
uchovávať ‑a ‑ajú dok.nedok.; uchovávať sa