typ -u m.
1. jednotlivá osoba al. vec ako predstaviteľ celej skupiny: (pravý) t. učenca, umelca;
t-y zobrazené v románe;
t. moderného sídliska
2. súhrn jednotlivcov al. vecí s rovnakými znakmi, druh: slovanský t., nordický t.;
pôvodný t., t. jazyka
3. teles. al. duš. znaky charakterizujúce skupinu jednotlivcov: atletický t., cholerický t., vizuálny t.
4. výrobok ako predstaviteľ celej série, prototyp, model: nový t. automobilu, lietadla, obytného domu
5. charakter, ráz, ktorému zodpovedá skupina javov: strana liberálneho, konzervatívneho t-u;
t. odbornej, strednej školy
6. i mn. typy polygr. jednotlivé písmená, litery; tlačové písmo
typickosť -i ž.
typicky prísl.;
typický príd.
1. kt. má vlastnosti typu (význ. 1), charakteristický, príznačný: t. predstaviteľ staršej generácie;
t. prípad, t-á vlastnosť;
to je preňho t-é
2. rázovitý, originálny: t-á figúra, t-á krajina;
typizačný príd.: t-é postupy
typizácia -ie ž. typizovanie;
typografia -ie ž. technika tlače s použitím sadzby, kníhtlačiarstvo;
typograficky prísl.
typografický príd.: t-á úprava knihy;
typografka -y -fiek ž.;
typologicky prísl.
typologický príd.;
typ ‑u m.; typový; typovo prísl.
typický; typicky prísl.; typickosť ‑i ž.
typizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
typografia ‑ie ž.; typograf ‑a mn. ‑i/‑ovia m.; typografka ‑y ‑fiek ž.; typografický; typograficky prísl.
typológia ‑ie ž.; typológ ‑a mn. ‑ovia m.; typologička ‑y ‑čiek ž.; typologický; typologicky prísl.
typovať ‑uje ‑ujú dok.nedok. (vyberať ako typ)