trieskať -a nedok. expr.
1. búchať (význ. 1, 2), plieskať, práskať, ráchať: t. dvermi, hromy t-jú
2. udierať (význ. 1), búchať, trepať: t. niekoho palicou po chrbte, t. päsťou o stôl, na bránu
3. prudko narážať, (do)padať: ťažké predmety t-li na zem
4. hádzať (a rozbíjať), trepať: t. hrnce, taniere
5. hovoriť (význ. 1, 2), trepať: t. hlúposti
● expr. t. si hlavu o múr zúfať si;
// trieskať sa expr. udierať sa (význ. 2), búchať sa: t. sa päsťou do čela;
trieskový príd.: t-é dosky;
t-é obrábanie;
trieskať -a nedok. expr.
1. búchať (význ. 1, 2), plieskať, práskať, ráchať: t. dvermi, hromy t-jú
2. udierať (význ. 1), búchať, trepať: t. niekoho palicou po chrbte, t. päsťou o stôl, na bránu
3. prudko narážať, (do)padať: ťažké predmety t-li na zem
4. hádzať (a rozbíjať), trepať: t. hrnce, taniere
5. hovoriť (význ. 1, 2), trepať: t. hlúposti
● expr. t. si hlavu o múr zúfať si;
// trieskať sa expr. udierať sa (význ. 2), búchať sa: t. sa päsťou do čela;
trieskový príd.: t-é dosky;
t-é obrábanie;