trieskať -a nedok. expr.
1. búchať (význ. 1, 2), plieskať, práskať, ráchať: t. dvermi, hromy t-jú
2. udierať (význ. 1), búchať, trepať: t. niekoho palicou po chrbte, t. päsťou o stôl, na bránu
3. prudko narážať, (do)padať: ťažké predmety t-li na zem
4. hádzať (a rozbíjať), trepať: t. hrnce, taniere
5. hovoriť (význ. 1, 2), trepať: t. hlúposti
● expr. t. si hlavu o múr zúfať si;
// trieskať sa expr. udierať sa (význ. 2), búchať sa: t. sa päsťou do čela;
trieskový príd.: t-é dosky;
t-é obrábanie;
trieslovina -y -vín ž. chem. org. zlúčenina z niekt. častí rastlín, kyselina trieslová, tanín
trieslový príd.: t. extrakt
triesočka -y -čiek ž. zdrob.
trieštiť -i -šť/-i! nedok.
1. rozbíjať (význ. 1), roztĺkať: t. ľad
2. robiť nejednotným, rozptyľovať: t. sily
// trieštiť sa: vlny sa t-ia o skaly;
názory sa t-ia
trieska ‑y ‑sok ž.; trieskový; triesočka ‑y ‑čiek ž.
trieskať ‑a ‑ajú dok.nedok.; trieskať sa
trieslovina ‑y ‑vín ž.
triešť ‑e ž.
trieštiť ‑i ‑ia ‑šť/‑i! dok.nedok.; trieštiť sa