substancia -ie ž. filoz. al. kniž. podstata (význ. 1), základ (vecí, javov): duchovná, hmotná s.;
rozpustné, rastlinné s-ie látky;
substantívny príd.: s-a prípona
substantívum -va -tív s. lingv. podstatné meno;
subštandardný príd. kt. nedosahuje štandard;
lingv. s. výraz nespis. výraz (s neštruktúrnymi prvkami, neprijímaný v spis. jazyku ap., napr. náklaďák, nímand, kecať)
substancia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.; substančný, substanciálny; substančne, substanciálne prísl.
substantívum ‑va ‑tív s.; substantívny
subštandardný; subštandardne prísl.