stupnica -e -níc ž.
1. ukazovadlo s vyznačenými stupňami hodnôt meranej veličiny (na prístrojoch ap.): s. teplomera
2. rad hodnôt, stupňov v istom slede; ich označenie, rozpätie, škála: s. farieb, tvrdosti, platová s.;
hud. rad tónov nasledujúcich od zákl. tónu po oktávu: durová, molová s., tvrdá, mäkká s.
stupník -a, stupienok -nka m. zdrob. k 1, 3: dostať sa, vystúpiť o s. vyššie i pren. spoločensky postúpiť
stupňovací príd.: lingv. s. vzťah v kt. druhá zložka vyj. väčšiu intenzitu deja, stavu (napr. ponáhľal sa, ba utekal);
s. význam (spojky)
stupňovanie -ia s. tvorenie 2. a 3. stupňa príd. al. prísl.; súhrn tvarov príd. al. prísl. na vyjadrenie stupňa pomenúvanej vlastnosti, gradácia: (ne)pravidelné s.
stupňovať nedok. postupne zväčšovať, zvyšovať, zosilňovať, zintenzívňovať: s. výrobu, s. napätie, tempo, s. hlas;
lingv. tvoriť 2. a 3. st. príd. al. prísl.
stupňovitosť -i ž.
stupňovitý príd.
1. majúci podobu stupňov, terasovitý: s-é hľadisko, s. terén
2. postupný (význ. 2): s. vývin;
stupňový príd.;
Stupné ‑ého s.; Stupňan ‑a mn. ‑ia m.; Stupnianka ‑y ‑nok ž.; stupniansky