I. -u m.
1. stiesnený duš. stav vyvolaný očakávaním niečoho nebezpečného, zlého, bátie sa: panický s., s. zo smrti, pred smrťou, dostať s., triasť sa, potiť sa, zmeravieť, umierať od s-u, nahnať niekomu s.;
nemaj s.! neboj sa, neobávaj sa!
2. obava, úzkosť o niekoho, niečo: s. o rodinu, o budúcnosť
□ mať s. báť sa;
dostať s. nastrašiť sa
● s. má veľké oči keď sa bojíme, zveličujeme nebezpečenstvo;
ide z neho s. je strašný;
expr.: mať s-u plné nohavice, gate veľmi sa báť;
až s. veľmi; veľmi mnoho;
žiadne, nijaké s-y! netreba sa obávať
II. vetná prísl. expr. (je) strašné, hrozné: s. pozrieť na neho;
bolo s. pomyslieť na to
strachopudka -y -diek ž.;
strachopudsky prísl.;
strachopudský príd.;
strachopudstvo -a s.
strakatina -y -tín ž. expr. strakatá zmiešanina (farieb)
strana -y strán ž.
1. priestor, oblasť, plocha ležiaca naľavo al. napravo od niečoho, bok: ľavá s. rieky, pravá s. pľúc;
prejsť na druhú s-u ulice
2. plocha nejakého predmetu: lícová, rubová s. (látky);
spodná, vrchná s.;
predná s. domu
3. plocha listu v knihe, časopise ap., stránka: úvodník na prvej s-e
4. čiara, úsečka ohraničujúca nejakú plochu: s-y trojuholníka
5. priestor ležiaci v istom smere; smer: rozpŕchli sa na všetky s-y;
štyri svetové s-y
6. rodová, príbuzenská vetva: starý otec z matkinej s-y
7. kto sa zúčastňuje na (dvojstrannom) rokovaní, súdnom konaní ap., stránka: obidve s-y sa dohodli;
práv. zmluvná s., žalovaná s.
8. jednotlivec, skupina vo vzťahu k inému jednotlivcovi, skupine (obyč. s odlišným postojom): zhromaždenie sa rozdelilo na dve s-y;
právo je na našej s-e
9. polit. organizácia vystupujúca za záujmy istej spoloč. skupiny: sociálnodemokratická s., Slovenská národná s.;
politické s-y, s-y vládnej koalície, opozičné s-y;
člen s-y, byť v s-e
● stáť, byť na s-e niekoho podporovať ho, zastávať sa ho;
chytiť, držať niekomu s-u prejaviť, prejavovať súhlas s ním;
prejsť, prebehnúť na druhú s-u (vo vojne) k protivníkovi;
ísť na (malú, veľkú) s-u vykonávať teles. potrebu;
z mojej, našej s-y čo sa mňa, nás týka;
(to je) → druhá s. mince;
stranička -y -čiek ž. zdrob. obyč. pejor. k 9
straniť nedok. kniž. byť na strane niekoho, niečoho, prejavovať súhlas s niečím, nadŕžať: s. modernému umeniu, s. domácim hráčom
stranový príd.;
straníckosť -i ž.;
stranícky príd. týkajúci sa polit. strany al. jej členov: s. prístup;
s-a legitimácia, disciplína, propaganda;
stranícky prísl.;
straníctvo -a s. straníckosť
straníčka -y -čok ž.
strapato prísl.;
strapatosť -i ž.
strapcovitý príd. podobný strapcu: s-é kvetenstvo, s. okraj
Stratená ‑ej ž.; Stratenčan ‑a mn. ‑ia m.; Stratenčanka ‑y ‑niek ž.; stratenský
Streda nad Bodrogom ‑y ž.; Stredčan BodrockoStredčan ‑a mn. ‑ia m.; Stredčanka BodrockoStredčanka ‑y ‑niek ž.; stredský bodrockostredský
Stredná Amerika ‑ej ‑y ž.; Stredoameričan ‑a mn. ‑ia m.; Stredoameričanka ‑y ‑niek ž.; stredoamerický
Stredná Ázia ‑ej ‑ie ž.; stredoázijský
Stredné Plachtince ‑ých ‑niec mn.pomn.ž.; Strednoplachtinčan ‑a mn. ‑ia m.; Strednoplachtinčanka ‑y ‑niek ž.; strednoplachtinský
Stredný východ ‑ého ‑u m.; stredovýchodný
Stredoafrická republika ‑ej ‑y ž.; Stredoafričan ‑a mn. ‑ia m.; Stredoafričanka ‑y ‑niek ž.
Stredoeurópan ‑a mn. ‑ia m.; Stredoeurópanka ‑y ‑niek ž.
Stredoslovák ‑a mn. ‑ci m.; Stredoslovenka ‑y ‑niek ž.
Strekov ‑a m.; Strekovčan ‑a mn. ‑ia m.; Strekovčanka ‑y ‑niek ž.; strekovský
Strelníky ‑ník L ‑och m.mn.pomn.; Strelníčan ‑a mn. ‑ia m.; Strelníčanka ‑y ‑niek ž.; strelnícky
Stretava ‑y ž.; Stretavčan ‑a mn. ‑ia m.; Stretavčanka ‑y ‑niek ž.; stretavský
Stretavka ‑y ž.; Stretavčan ‑a mn. ‑ia m.; Stretavčianka ‑y ‑nok ž.; stretavčiansky
Strečno ‑a s.; Strečňan ‑a mn. ‑ia m.; Strečnianka ‑y ‑nok ž.; strečniansky
Streženice ‑níc mn.pomn.ž.; Streženičan ‑a mn. ‑ia m.; Streženičanka ‑y ‑niek ž.; streženický
Strihovce ‑viec mn.pomn.ž.; Strihovčan ‑a mn. ‑ia m.; Strihovčanka ‑y ‑niek ž.; strihovský
Stropkov ‑a m.; Stropkovčan ‑a mn. ‑ia m.; Stropkovčanka ‑y ‑niek ž.; stropkovský
Stročín ‑a L ‑e m.; Stročínčan ‑a mn. ‑ia m.; Stročínčanka ‑y ‑niek ž.; stročínsky
Stráne pod Tatrami ‑í L ‑ach mn.pomn.ž.; Stráňan TatranskoStráňan ‑a mn. ‑ia m.; Stráňanka TatranskoStráňanka ‑y ‑niek ž.; stránsky tatranskostránsky
Stránska ‑ej ž.; Stránčan ‑a mn. ‑ia m.; Stránčanka ‑y ‑niek ž.; stránčanský stránsky
Stránske ‑eho s.; Stránčan ‑a mn. ‑ia m.; Stránčanka ‑y ‑niek ž.; stránčanský stránsky
Stráňany ‑ňan L ‑och m.mn.pomn.; Stráňanec ‑nca m.; Stráňanka ‑y ‑niek ž.; stráňanský
Stráňavy ‑ňav mn.pomn.ž.; Stráňavčan ‑a mn. ‑ia m.; Stráňavčanka ‑y ‑niek ž.; stráňavský
Strážky ‑žok ž.; Strážťan ‑a mn. ‑ia m.; Strážťanka ‑y ‑niek ž.; strážťanský
Strážne ‑eho s.; Strážňan ‑a mn. ‑ia m.; Strážňanka ‑y ‑niek ž.; strážňanský
strach ‑u m.prísl.
strachopud ‑a m.; strachopudka ‑y ‑diek ž.; strachopudský; strachopudstvo ‑a s.
strachovať sa ‑uje ‑ujú dok.nedok.