strážnik -a mn. -ci m. kto (služobne) stráži, strážca: nočný s.;
uniformovaný policajt: mestský, dopravný s.;
strážnička -y -čiek ž.
Strážne ‑eho s.; Strážňan ‑a mn. ‑ia m.; Strážňanka ‑y ‑niek ž.; strážňanský
strážnica ‑e ‑nic ž.
strážnik ‑a mn. ‑ci m.; strážnička ‑y ‑čiek ž.
strážny ‑eho m.príd.