strážca -u mn. -ovia m. kto stráži, stráž: nočný s. strážnik;
s. zákona;
náb. anjel s. i pren. expr. ochranca;
strážca m. neživ. odb. mechanizmus, kt. zisťuje a signalizuje existenciu niečoho: s. plameňa, prietoku vzduchu
opak. strážievať -a
strážkyňa -e -kyň ž.;
strážmajster -tra m. 2. st. hodnosti práporčíkov v policajnom zbore;
strážmajsterka -y -riek ž.
strážnička -y -čiek ž.
Strážky ‑žok ž.; Strážťan ‑a mn. ‑ia m.; Strážťanka ‑y ‑niek ž.; strážťanský
Strážne ‑eho s.; Strážňan ‑a mn. ‑ia m.; Strážňanka ‑y ‑niek ž.; strážňanský
stráž ‑e ‑í ž.
strážievať ‑a ‑ajú dok.nedok.
strážiť ‑i ‑ia dok.nedok.
strážmajster ‑tra m.; strážmajsterka ‑y ‑riek ž.; strážmajsterský
strážnica ‑e ‑nic ž.
strážnik ‑a mn. ‑ci m.; strážnička ‑y ‑čiek ž.
strážny ‑eho m.príd.