strana -y strán ž.
1. priestor, oblasť, plocha ležiaca naľavo al. napravo od niečoho, bok: ľavá s. rieky, pravá s. pľúc;
prejsť na druhú s-u ulice
2. plocha nejakého predmetu: lícová, rubová s. (látky);
spodná, vrchná s.;
predná s. domu
3. plocha listu v knihe, časopise ap., stránka: úvodník na prvej s-e
4. čiara, úsečka ohraničujúca nejakú plochu: s-y trojuholníka
5. priestor ležiaci v istom smere; smer: rozpŕchli sa na všetky s-y;
štyri svetové s-y
6. rodová, príbuzenská vetva: starý otec z matkinej s-y
7. kto sa zúčastňuje na (dvojstrannom) rokovaní, súdnom konaní ap., stránka: obidve s-y sa dohodli;
práv. zmluvná s., žalovaná s.
8. jednotlivec, skupina vo vzťahu k inému jednotlivcovi, skupine (obyč. s odlišným postojom): zhromaždenie sa rozdelilo na dve s-y;
právo je na našej s-e
9. polit. organizácia vystupujúca za záujmy istej spoloč. skupiny: sociálnodemokratická s., Slovenská národná s.;
politické s-y, s-y vládnej koalície, opozičné s-y;
člen s-y, byť v s-e
● stáť, byť na s-e niekoho podporovať ho, zastávať sa ho;
chytiť, držať niekomu s-u prejaviť, prejavovať súhlas s ním;
prejsť, prebehnúť na druhú s-u (vo vojne) k protivníkovi;
ísť na (malú, veľkú) s-u vykonávať teles. potrebu;
z mojej, našej s-y čo sa mňa, nás týka;
(to je) → druhá s. mince;
stranička -y -čiek ž. zdrob. obyč. pejor. k 9
straníčka -y -čok ž.
straníckosť -i ž.;
stranícky príd. týkajúci sa polit. strany al. jej členov: s. prístup;
s-a legitimácia, disciplína, propaganda;
stranícky prísl.;
straníctvo -a s. straníckosť
straniť nedok. kniž. byť na strane niekoho, niečoho, prejavovať súhlas s niečím, nadŕžať: s. modernému umeniu, s. domácim hráčom
stránka -y -nok ž.
1. strana (význ. 3): posledné s-y knihy;
na s-ach novín sa dočítame veľa zaujímavého v novinách
2. vlastnosť, črta človeka, veci, javu z istého hľadiska: kladná, záporná s. (povahy), obsahová, zvuková s. (predstavenia), vyhovovať zo všetkých s-ok;
z organizačnej s-y je všetko v poriadku;
z tejto s-y čo sa toho týka
3. strana (význ. 7); občan vo vzťahu k inštitúcii, s kt. prichádza do styku: s-y sa dohodli na spoločnom postupe;
úradné hodiny pre s-y
● to je jeho silná s. v tom vyniká;
to je jeho slabá s. a) v tom je slabý, nevyniká b) to je jeho záľuba, má to rád;
stránkovací príd. určený na stránkovanie: s. stroj
stránkovať nedok. označovať poradie stránok v publikácii, tlačive ap.: chybne s-ná kniha
stránočka -y -čiek ž. zdrob. expr. k 3;
stranový príd.;
stráň ‑e ‑í ž.
Stráňany ‑ňan L ‑och m.mn.pomn.; Stráňanec ‑nca m.; Stráňanka ‑y ‑niek ž.; stráňanský
Stráňavy ‑ňav mn.pomn.ž.; Stráňavčan ‑a mn. ‑ia m.; Stráňavčanka ‑y ‑niek ž.; stráňavský
Stráne pod Tatrami ‑í L ‑ach mn.pomn.ž.; Stráňan TatranskoStráňan ‑a mn. ‑ia m.; Stráňanka TatranskoStráňanka ‑y ‑niek ž.; stránsky tatranskostránsky
stranícky príd.prísl.; straníckosť ‑i ž.; straníctvo ‑a s.
straniť ‑í ‑ia dok.nedok. (nadŕžať)
strániť sa ‑i ‑ia dok.nedok.
stránkovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
štranok, štránok ‑nku m.
stranou prísl.
Stránska ‑ej ž.; Stránčan ‑a mn. ‑ia m.; Stránčanka ‑y ‑niek ž.; stránčanský stránsky
Stránske ‑eho s.; Stránčan ‑a mn. ‑ia m.; Stránčanka ‑y ‑niek ž.; stránčanský stránsky