strašidelne prísl.;
strašidelný príd. vzbudzujúci strach, hrôzostrašný, mátožný, príšerný: s-ý sen, s-é ticho;
strašidielko -a -lok s. zdrob. expr.
opak. strašievať -a
strašiť nedok.
1. podľa povery ukazovať sa ako strašidlo (obyč. v noci), mátať: na zámku s-í bezhlavý rytier;
neos. v dome s-í ukazuje sa strašidlo
2. naháňať strach, desiť, ľakať; vyhrážať sa: s. deti (mátohou, bitkou);
expr. vo svete s-í terorizmus
3. hovor. expr. nepríjemne pôsobiť; mátožiť: v kuchyni s-í neumytý riad
● expr. s-í mu v hlave čudácky sa správa;
strašiak ‑a ANmn. ‑y, mn.živ. ‑ci A ‑kov m.
strašidelný; strašidelne prísl.; strašidelnosť ‑i ž.
strašidlo ‑a ‑diel s.; strašidielko ‑a ‑lok s.
strašievať ‑a ‑ajú dok.nedok.
strašiť ‑í ‑ia dok.nedok.