stratifikačný príd.: s-á teória, metóda
stratifikácia -ie ž. kniž. (roz)vrstvenie, (roz)členenie: s. jazyka;
sociálna s. obyvateľstva;
stratiť dok.
1. prísť o niečo, prestať mať (nepozorovane, z neopatrnosti ap.): s. doklady;
s. cestu zablúdiť;
šport. s. loptu, puk
2. prísť o niečo zo seba, o nejakú vlastnosť, schopnosť, hodnotu: s. oko, zuby;
s. perie (o vtákoch);
s. smelosť, nádej, zamestnanie;
s. vedomie omdlieť;
s. život zomrieť;
auto s-lo rýchlosť
3. ostať bez niekoho, niečoho, prísť o niekoho, niečo (pre rozlúčenie, smrť ap.): s. kamarátov;
s. rodičov;
s. vo vojne otca
4. nevyužiť, premárniť: s. rok štúdia, s. veľa času
● s. nervy neovládnuť sa;
s. hlavu ostať bez rozvahy;
s. srdce zaľúbiť sa;
s. zem, pôdu pod nohami prestať mať istotu;
s. reč nemôcť sa spamätať;
s. slov(k)o s niekým pozhovárať sa;
s. slov(k)o za niekoho prihovoriť sa;
s. tvár prísť o dôveru, úctu, autoritu ap.;
// stratiť sa
1. ocitnúť sa na neznámom mieste (ukradnutím, vytratením ap.): s-li sa mi kľúče;
dieťa sa v meste s-lo
2. stať sa neviditeľným, zmiznúť; zaniknúť: s. sa v dave, z dohľadu;
oblaky sa s-li, bolesť sa s-la;
expr. strať sa (mi z očí)! odíď, nechcem ťa vidieť!
3. hovor. nenápadne odísť, zmiznúť: ide otec, s-me sa!
● expr.: s. sa ako duch, ako dym, ako gáfor, s. sa ako lanský sneh nebadane al. chytro;
nes-í sa vo svete uplatní sa;
stratifikácia ‑ie ž.; stratifikačný
stratiť ‑í ‑ia dok.; stratiť sa