stena -y stien ž.
1. vertikálna časť stavby, najmä jej plocha obrátená dovnútra, múr: s-y izby, na s-e visia obrazy;
sklená s.
2. strmá plocha, zvislý svah, zráz: ľadovcová, skalná s.;
(banská) s. miesto výrubu (napr. uhlia)
3. čo sa podobá stene: s. do obývačky vysoká zostava nábytku;
španielska s. prenosná (skladacia) priehradka
4. plocha, obal ohraničujúca (-i) istý priestor: s-y skrine, nádoby;
geom. s. telesa;
biol. s. bunky, cievy
● bledý ako s. veľmi;
akoby → hrach na s-u hádzal;
pritisnúť, pritlačiť niekoho k s-e prinútiť ho rozhodnúť sa;
→ maľovať čerta na s-u;
(aj) s-y majú uši všade môže niekto načúvať;
žiť medzi → štyrmi s-mi;
opak. stenávať, stonávať -a
šteňací príd.;
stena ‑y stien ž.; stenový; stienka ‑y ‑nok ž.
stenavý; stenavo prísl.
stenať ‑e/‑á ‑ú/‑ajú ‑ň/‑naj! ‑úc/‑ajúc dok.nedok.
stenávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
šteňa ‑aťa mn. ‑nce/‑ňatá ‑niec/‑niat s.; šteňací; šteniatko ‑a ‑tok s.