sprievod -u m.
1. (organizovaný) zástup ľudí idúci za nejakým spoločným cieľom al. niekoho sprevádzajúci: pohrebný s., prvomájový, lampiónový s., pochodovať v s-e
2. sprevádzajúca (-e) osoba (-y); suita: čestný s.
3. spoločná cesta s niekým, sprevádzanie: deti (išli) v s-e rodičov
4. (v umel. prejave) sprevádzanie hudbou al. textom: orchestrálny, hudobný s., spievať so s-om klavíra;
slovný s. k obrazom text
sprievodca m. neživ. informačná al. propagačná príručka (o mestách, výstavách ap.): s. po Bratislave;
sprievodca -u mn. -ovia m. živ.
1. kto niekoho sprevádza, kto funguje ako sprievod: hosť so svojím s-om, s. nevidiaceho
2. dopr. zamestnanec kontrolujúci cestovné lístky: s. vo vlaku
3. kto sprevádza a informuje pri prehliadke (obyč. skupinu ľudí): s. turistov, s. v obrazárni;
sprievodcovský príd.: s-á služba;
sprievodcovstvo -a s. odbor činnosti; študijný smer
sprievodka -y -diek ž. tlačivo sprevádzajúce prepravovanú zásielku: vyplniť s-u na balík
sprievodkyňa -e -kýň ž.;
sprievodný príd.
1. kt. sa vyskytuje súčasne s niečím, v súvise s niečím: s. znak, s-é okolnosti (choroby)
2. kt. sprevádza, sprevádzajúci: s-é vozidlá, s. konvoj;
s. text (k hudbe);
s. list odporúčanie, preukaz (na cestu)
sprievod ‑u m.
sprievodca ‑u mn. ‑ovia m.živ.; sprievodkyňa ‑e ‑kýň ž.; sprievodcovský; sprievodcovstvo ‑a s.
sprievodca ‑u m.neživ.živ.
sprievodka ‑y ‑diek ž.