spravodlivo prísl. k 1 – 3: s. rozhodnúť, vládnuť, s. sa rozhorčiť;
spravodlivosť -i ž.
1. k 1 – 3: s. sudcu, sociálna s.;
mať cit pre s.;
s. rozsudku, dožadovať sa s-i
2. kniž. (súdny) orgán zabezpečujúci právo: neujde s-i i pren. spravodlivej odplate
spravodlivý príd.
1. kt. objektívne hodnotí, rešpektuje právo iných; kto rešpektuje, zachováva právo;
náb. kto žije podľa Božieho zákona: s. sudca, učiteľ;
s. človek;
buď k nemu s.
2. zhodujúci sa so zásadami nestranného hodnotenia, práva: s. rozsudok, trest, boj za s-ú vec
3. podopretý dôvodmi, odôvodnený, oprávnený, správny, primeraný: s-á klasifikácia, s. hnev
4. hovor. expr. pravý (význ. 3), nefalšovaný, kvalitný: fľaša s-ej slivovice;
to je s-á pravda
● expr. → spať spánkom s-ých;
spravodlivý; spravodlivo prísl.; spravodlivosť ‑i ž.