spoveď -e ž. náb. vyznanie hriechov (a vyjadrenie ľútosti): ísť na s.;
bol na, pri s-i spovedal sa;
pren. báseň je jeho osobnou s-ou vyznaním;
spovedať nedok.
1. (o spovedníkovi) vykonávať úkon spovede
2. expr. vypytovať sa, vypočúvať: otec s-á syna, s kým sa stretá
spovednica -e -níc ž. osobitné miesto al. zariadenie na spovedanie: baroková s.
spovedať ‑á ‑ajú dok.nedok.; spovedať sa
spovednica ‑e ‑níc ž.
spovedník ‑a mn. ‑ci m.