spojovateľ -a mn. -ia m. pracovník telef. centrály spájajúci účastníkov hovoru;
spojovateľka -y -liek ž.;
spojovateľský príd.: s. kurz
spojovkový príd.
spojový príd.: s-é služby, s-é vybavenie
spojovateľ ‑a mn. ‑ia m.; spojovateľka ‑y ‑liek ž.
spojovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; spojovať sa
spojovka, spojivka ‑y ‑viek ž.; spojovkový, spojivkový
spojovník ‑a m.