spasiteľ -a mn. -ia m. kniž. kto prináša spásu, záchranca: stať sa s-om chudobných;
náb. Spasiteľ (sveta) Ježiš Kristus, Vykupiteľ;
spasiteľnosť -i ž.
spasiteľný príd. prinášajúci spásu, spásny: s-á myšlienka;
náb. s-á viera;
spasiteľsky prísl.
spasiteľský príd.: s-á úloha;
nedok. spásať -a
spásny príd.: s-a myšlienka
spásonosne prísl.;
spásonosnosť -i ž.
spásonosný príd. kniž. prinášajúci spásu, spásny: s-á myšlienka;
špásik -a m. zdrob. expr.
špásovne prísl.
spasenie ‑ia s.
spasiteľ ‑a mn. ‑ia m.; Spasiteľ ‑a m. (Ježiš Kristus); spasiteľský; spasiteľsky prísl.
spasiteľný; spasiteľnosť ‑i ž.
spásať ‑a ‑ajú dok.nedok.
spásonosný; spásonosne prísl.; spásonosnosť ‑i ž.
spásť spasie spasú spásol dok.
špásovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
špásovný; špásovne prísl.