slovo -a slov s.
1. zákl. jazyková jednotka s ustálenou formou i významom: domáce, prevzaté, nové s.;
dĺžka, význam, výskyt s-a;
hľadať vhodné s., neprehovoriť s-a;
v pravom zmysle s-a;
spisovné, nárečové s-á
2. jazykový prejav; hovorenie: písané, hovorené s., s. na úvod;
príkre, úprimné, povzbudivé s.;
silné s. odvážny výrok al. prejav;
prázdne s-á bezobsažná, zbytočná reč;
povedať dve-tri s-á;
majster s-a kto zaujímavo hovorí al. píše;
kultúra s-a starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie;
mať dar s-a byť výrečný;
(ne)dostať sa k s-u (ne)môcť prehovoriť al. rozhodovať
3. sľub, prísľub, uistenie: dať (svoje) čestné s., dodržať s.
● čestné s.! zaverenie, uistenie;
škoda slov je zbytočné hovoriť;
mať posledné s. rozhodnúť;
stratiť s. s niekým porozprávať sa;
stratiť s. za niekoho prihovoriť sa;
vrátiť s. zrušiť sľub;
dať, udeliť s. vyzvať hovoriť;
urobiť bez s-a poslušne;
poslúchať na s. ihneď;
chytať, chytiť, brať, vziať niekoho za s. využívať, využiť, zneužívať, zneužiť jeho výroky;
to je s. do bitky vážna reč;
slovom, dôraznejšie jedným s. čast. uvádza nové vysvetlenie, zhrnutie, skrátka, jednoducho: (jedným) s., sama nepríjemnosť;
s., pracuje usilovne
slovosled -u m. lingv. poradie slov (vo vete): správny, príznakový s.;
slovotvorne prísl.
slovotvorný príd. lingv. týkajúci sa tvorenia slov: s. postup, základ, s-á predpona;
slovo ‑a slov s.; slovný; slovne prísl.
slovom čast.st.
slovotvorný; slovotvorne prísl.