slabikotvornosť -i ž.
slabikotvorný príd. lingv. schopný byť nositeľom slabiky: s-á hláska (v slovenčine samohláska, dvojhláska, slabičné l, ĺ, r, ŕ);
slabikovať nedok. vyslovovať každú slabiku slova samostatne: s. titulky
slabinový príd. k 1: s. väz;
slabičnosť -i ž.
slabobelasý príd. svetlomodrý, svetlobelasý, bledomodrý
slabomyseľne prísl.;
slabomyseľnosť -i ž.
slabomyseľný príd. majúci málo duš. schopností, duševne menejcenný;
slaboprúdar -a m. hovor. kto pracuje v odbore slaboprúdovej elektrotechniky; kto študuje tento odbor;
slaboprúdarka -y -riek ž.;
slaboprúdarský príd.
slaboprúdový príd. elektrotech.: s-á elektrotechnika používajúca elektr. prúd s nízkym napätím
slabozrakosť -i ž.
slabozraký príd. majúci slabý zrak;
slaboška -y -šiek ž.;
slabošsky prísl.: správať sa s.;
slabošstvo -a s.
slabý príd.
1. majúci málo fyzickej sily, op. silný: s-é dieťa, s. organizmus
2. nedostačujúci: s. dôkaz, s-á úroveň
3. malý, čo sa týka množstva, počtu, op. veľký: s-á úroda, účasť
4. majúci malú intenzitu: s-á strela (na bránu);
s. dážď
5. (o roztokoch) obsahujúci málo požadovaných látok: s-á kyselina, s-é víno
6. majúci málo predpokladaných schopností: s. hráč, remeselník
7. kvalitatívne nevyhovujúci: s. prednes, s-á dráma
8. málo energický, málo vplyvný: s-í rodičia, s. vychovávateľ, riaditeľ
9. útly (význ. 1), tenký: s. mládenec, s-á doska
● byť s. ako mucha veľmi;
mať s-ú chvíľku okamihy slabosti, nepozornosti;
to je jeho s-á → stránka;
slabika ‑y ‑bík ž.; slabikový, slabičný; slabičnosť ‑i ž.
slabikovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
slabina ‑y ‑bín ž.; slabinový; slabinka ‑y ‑niek ž.
slabnúť ‑e ‑ú ‑bol dok.nedok.
slaboch ‑a mn. ‑si m.; slaboška ‑y ‑šiek ž.; slabošský; slabošsky prísl.; slabošstvo ‑a s.
slabomyseľný; slabomyseľne prísl.; slabomyseľnosť ‑i ‑í ž.
slaboprúdar ‑a m.; slaboprúdarka ‑y ‑riek ž.; slaboprúdarský
slabota ‑y ‑bôt ž.
slabozraký; slabozrakosť ‑i ž.
slabý; slabo prísl.; slabosť ‑i ‑í ž.; slabôstka ‑y ‑tok ž.
šlabikár ‑a L ‑i mn. ‑e m.; šlabikárový