skloniť dok. vychýliť zo zákl. polohy smerom dole: s. hlavu, zástavu;
s. šiju i pren. pokoriť sa
● nemať kde → hlavu s.;
// skloniť sa: s. sa nad spisy, k matke;
pokorne sa s.;
skloňovanie -ia s. gram. tvorenie slovných tvarov pádovými príponami; súbor tvarov; deklinácia
// skloňovať sa priberať pádové prípony
sklon ‑u m.
skloniť ‑í ‑ia dok.; skloniť sa
sklonok ‑nku č.m.obyč.predl. na, do, pred
sklonomer ‑u/‑a L ‑e mn. ‑y m.
skloňovanie ‑ia s.
skloňovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; skloňovať sa