sila -y síl ž.
1. schopnosť podávať teles. al. duš. výkon, energia: telesná, mravná s.;
udrieť z celej s-y;
pozbierať (posledné) s-y;
usilovať sa zo všetkých síl
2. zdroj pohybu al. pohybovej energie: hnacia, príťažlivá s., s. vodného toku, víchra
3. (veľká) miera účinnosti, intenzita: umelecká s., s. alkoholu
4. zamestnanec, pracovník: kvalifikovaná, učiteľská, výkonná s.
5. silný kolektívny činiteľ, moc: mierové, spoločenské, pokrokové s-y;
ľavicové, pravicové s-y;
voj. ozbrojené s-y;
publ. použitie s. v medzinárodných sporoch;
náb. i rozpráv. nadprirodzená s.
● byť pri sile byť silný;
robiť dačo z pozície s-y vo vedomí skutočnej al. fiktívnej prevahy;
silácky prísl.;
silák -a mn. -ci m. človek vynikajúci silou;
siláčka -y -čok ž.;
silážovať nedok. konzervovať zelenú krmovinu v silách al. jamách: s. ďatelinu, repu, kukuricu