šikanovať nedok. hovor. prenasledovať (význ. 1), preháňať, týrať: š. ľudí;
policajné š-nie
šikmo prísl.;
šikmooký príd. kt. má šikmé oči
šikmosť -i ž.
šikovať nedok. hovor.
1. viesť (význ. 1): š. väzňov
2. dopravovať, posielať: š. marhule na horniaky
3. sprostredkúvať, dohadzovať: š. dievčaťu ženícha;
nedok. šikovať sa
šikovne prísl.;
šikovnica -e -níc ž.
šikovnosť -i ž.
šikovník -a mn. -ci m. hovor. šikovný človek;
pejor. prefíkanec, chytrák;
opak. šikúvať -a
šík -u m. usporiadaný rad, zomknutý útvar (vojakov, cvičencov): bojový š.;
pochodovať v š-och;
● kniž. bojovať v prvom š-u na čele
Sikenica ‑e ž.; Sikeničan ‑a mn. ‑ia m.; Sikeničanka ‑y ‑niek ž.; sikenický
Sikenička ‑y ž.; Sikeničan ‑a mn. ‑ia m.; Sikeničianka ‑y ‑nok ž.; sikeničiansky
síkať ‑a ‑ajú dok.nedok. (striekať)
šik neskl.príd.prísl. (vkusný; vkusne)
šikanovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
šikmina ‑y ‑mín ž.
šikmý; šikmo prísl.; šikmosť ‑i ž.
šiknúť sa ‑e ‑ú ‑kol dok.
šikovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
šikovať sa ‑uje ‑ujú dok.nedok.
šikovný; šikovne prísl.; šikovnosť ‑i ž.
šiky-miky cit.
šikúvať ‑a ‑ajú dok.nedok.
šík ‑u m. (útvar)