samospasiteľnosť -i ž.
samospasiteľný príd.
1. náb. ako jediný zaručujúci spasenie: s-á viera
2. kniž. iron. zaručujúci sám osebe úspech, jedine správny: s-á teória, metóda, myšlienka;
samospráva -y -ráv ž. samostatné vykonávanie správnych vecí: územná, politická, družstevná s., s. podniku, internátu;
samosprávne prísl.
samosprávny príd.: s. orgán, s-e združenie;
samospád -u m. prirodzený spád: odtok vody s-om;
samospádový príd.: s-é potrubie, zavlažovanie
samospúšť -e ž. mechanizmus na samočinné stlačenie spúšte
samostatne prísl.: riaditeľ rozhoduje s., konať s., podnikať s., vyvíjať sa s.;
samostatnosť -i ž.: štátna s., umelecká s., priúčať dieťa s-i
samosudkyňa -e -kýň ž.
samospráva ‑y ‑ráv ž.; samosprávny; samosprávne prísl.
samospád ‑u m.; samospádový
samospúšť ‑e ‑í ž.
samostatný; samostatne prísl.; samostatnosť ‑i ž.
samosudca ‑u mn. ‑ovia m.; samosudkyňa ‑e ‑kýň ž.