rádiotechnik -a mn. -ci m. odborník v rádiotechnike;
rádiotechnika -y ž. veda o tech. využití rádiotelegrafie a rádiotelefónie; odvetvie elektrotechniky, kt. sa tým zaoberá;
rádiotechnika ‑y ž.; rádiotechnik ‑a mn. ‑ci m.; rádiotechnička ‑y ‑čiek ž.; rádiotechnický