rukojemník -a mn. -ci m. (násilne zadržaná) osoba majúca zaručiť splnenie niečieho záväzku: byť odvedený ako r.;
rukojemníčka -y -čok ž.
rukolapne prísl.;
rukolapnosť -i ž.: r. dôkazov
rukopis -u m.
1. charakteristické črty písma istej osoby; to, čo napísala istá osoba, písmo: pekný, nečitateľný r.;
tvoj r. poznám hneď;
pren. dielo nesie jeho r. charakteristické črty tvorcu
2. napísaný text (slovesného) diela pripravený do tlače: r. básne, slovníka, štúdie, vykonať úpravy v r-e
3. stará, rukou pís. lit. pamiatka, najmä z obdobia pred vynájdením tlače: cenné stredoveké r-y, katalóg r-ov;
rukovať nedok. hovor. nastupovať do voj. služby
rukoviatka -y -tok ž. zdrob. k 1
rukojemník ‑a mn. ‑ci m.; rukojemníčka ‑y ‑čok ž.
rukolapný; rukolapne prísl.; rukolapnosť ‑i ž.
rukopis ‑u m.; rukopisný, r.skr. rkp.
rukovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
rukoväť ‑i ‑í ž.; rukoviatka ‑y ‑tok ž.