roztopašne prísl.;
roztopašnosť -i ž.
roztopašník -a mn. -ci m. samopašník
roztopašný príd. samopašný: r. chlapec, r. smiech;
roztopaš ‑e ž.
roztopašník ‑a mn. ‑ci m.
roztopašný; roztopašne prísl.; roztopašnosť ‑i ‑í ž.
roztopiť ‑í ‑ia dok.; roztopiť sa