rozprávač -a m.
1. kto rozpráva nejaký príbeh: ľudový r., r. rozprávok
2. autor pútavo podávajúci istý dej: Ľ. Ondrejov bol dobrý r.;
rozprávačka -y -čiek ž.;
rozprávačský príd.: r. talent, r-é umenie;
rozprávačstvo -a s.
rozprávať -a nedok.
1. vyjadrovať myšlienky rečou, hovoriť, vravieť: dieťa už r-a;
r. po slovensky, po anglicky;
nevie poriadne r.
2. slovami vyjadrovať dojmy, zážitky, predstavy ap.: r. príbehy, žarty;
r. obsah filmu;
r. o živote zvierat, o svojich priateľoch;
r-a (nám), že sa chystá do cudziny
3. svedčiť (význ. 2), nasvedčovať, hovoriť: maľby r-jú o jeho talente;
za neho r-li výsledky
● r. ako kniha a) plynne b) rozumne, múdro;
r. niekomu do duše robiť mu výčitky;
r. dve na tri tárať;
s ním sa nedá r. je neprístupný argumentom;
r. k veci byť vecný
rozprávkar -a m. pisateľ al. rozprávač rozprávok: slovenský r. Pavol Dobšinský;
rozprávkarka -y -riek ž.;
rozprávkarský príd.
rozprávkovo prísl.: expr. r. pekný;
rozprávkový príd.: r-á kniha;
pren. expr. r-é šaty nádherné;
rozprávočka -y -čiek ž. zdrob.
rozprava ‑y ‑ráv ž.
rozprávač ‑a m.; rozprávačka ‑y ‑čiek ž.; rozprávačský; rozprávačstvo ‑a s.
rozprávať ‑a ‑ajú dok.nedok.; rozprávať sa
rozprávka ‑y ‑vok ž.; rozprávkový; rozprávkovo prísl.; rozprávočka ‑y ‑čiek ž.
rozprávkar ‑a m.; rozprávkarka ‑y ‑riek ž.; rozprávkarský