nedok. rozpoľovať
rozpoltene prísl.;
rozpoltenosť -i ž.
rozpoltený príd.
1. rozdelený na dvoje, rozdvojený: r. peceň chleba
2. vnútorne nevyrovnaný, rozdvojený: r. človek;
// rozpoltiť sa: čln sa r-l pri náraze na skalu;
nedok. rozpolťovať
nedok. rozpolťovať sa
rozpoliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.
rozpoľovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
rozpoloženie ‑ia s.
rozpoltený; rozpoltene prísl.; rozpoltenosť ‑i ž.
rozpoltiť ‑í ‑ia ‑lť/‑i! dok.; rozpoltiť sa
rozpolťovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; rozpolťovať sa