rozkolnícky príd.: r-a činnosť;
rozkolníctvo -a s.
nedok. rozkolísavať -a
rozkolísať -še -šu dok.
1. uviesť do kolísavého pohybu, rozhojdať, rozkývať: r. čln, zvon
2. urobiť kolísavým, nejednotným, nepevným: r. výslovnosť, r. niekoho v jeho presvedčení;
nedok. rozkopávať -a
nedok. rozkopávať -a
rozkopávka -y -vok ž. rozkop(áv)anie, rozkopané miesto: mesto je plné r-ok
rozkošne prísl.: r. sa smiať
rozkošnica -e -níc ž.;
rozkošnícky príd. i prísl.: r-e chúťky;
r. žiť
rožkovitý príd. kt. má podobu rožka: r-é výrastky
Rožkovany ‑vian L ‑och m.mn.pomn.; Rožkovanec ‑nca m.; Rožkovianka ‑y ‑nok ž.; rožkoviansky
rozkokošiť sa ‑í ‑ia dok.
rozkolník ‑a mn. ‑ci m.; rozkolníčka ‑y ‑čok ž.; rozkolnícky príd.prísl.; rozkolníctvo ‑a s.
rozkolísavať ‑a ‑ajú dok.nedok.
rozkolísať ‑še ‑šu ‑sal dok.; rozkolísať sa
rozkonáriť sa ‑i ‑ia dok.
rozkopať ‑e ‑ú dok.
rozkopnúť ‑e ‑ú ‑pol dok.
rozkopávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
rozkopávka ‑y ‑vok ž.
rozkorčuľovať sa ‑uje ‑ujú dok.
rozkotúľať ‑a ‑ajú dok.; rozkotúľať sa
rozkoš ‑e ‑í ž.
rozkošatiť sa ‑í ‑ia dok.
rozkošník ‑a mn. ‑ci m.; rozkošnica ‑e ‑níc ž.; rozkošnícky príd.prísl.; rozkošníctvo ‑a s.
rozkošný; rozkošne prísl.