rozkazovací príd. rozkazovačný, panovačný: r. tón reči;
gram.: r. spôsob súčasť gram. kategórie slovesa vyjadrujúca výzvu al. želanie, aby sa uskutočnil dej, imperatív;
r-ia veta
rozkazovačne prísl.
rozkazovačný príd. kt. rád rozkazuje, panovačný; svedčiaci o tom: r-á manželka;
r. hlas;
nedok. rozkazovať
rozkaz ‑u m.
rozkazovačný; rozkazovačne prísl.
rozkazovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
rozkázať ‑že ‑žu ‑zal dok.