rozhadzovadlo -a -diel s. rozhadzovač: r. hnojiva
rozhadzovač -a m. mechanizmus na rozhadzovanie, rozhadzovadlo: r. hnoja
rozhadzovačne prísl.;
rozhadzovačnosť -i ž.
rozhadzovačný príd. hovor. ľahkomyseľne míňajúci majetok, peniaze, márnotratný: r-á manželka;
nedok. k 1 – 4 rozhadzovať
nedok. rozhadzovať
rozhádzať -dže -džu dok.
1. hádzaním dostať, umiestniť na rozlič. miesta, rozhodiť: r. hnoj po roli, r. letáky
2. uviesť do neporiadku, porozhadzovať: všetko v skrini r-l;
r-ný byt
3. expr. násilím rozložiť na časti, rozbiť: r. plot
4. hovor. (zbytočne) minúť, premárniť, premrhať: r. celý plat, úspory
5. hovor. expr. vyviesť z miery, rozčúliť, rozhnevať: mňa už nič ner-dže;
je duševne r-ný
rozhadzovadlo ‑a ‑diel s.
rozhadzovač ‑a m.
rozhadzovačný; rozhadzovačne prísl.; rozhadzovačnosť ‑i ž.
rozhadzovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
rozhadzovať sa ‑uje ‑ujú dok.nedok.
rozhádzať ‑dže ‑džu ‑dzal dok.