rozhnevane prísl.: tváriť sa r.
rozhnevaný príd. kt. sa rozhneval, nahnevaný; svedčiaci o hneve: r. učiteľ, r-á matka;
r. pohľad, hlas;
// rozhnevať sa podľahnúť hnevu, nahnevať sa, nazlostiť sa: otec sa veľmi r-l;
r. sa na nepočúvne deti
rozhnevať ‑á ‑ajú dok.; rozhnevať sa