rozhadzovač -a m. mechanizmus na rozhadzovanie, rozhadzovadlo: r. hnoja
rozhadzovačne prísl.;
rozhadzovačnosť -i ž.
rozhadzovačný príd. hovor. ľahkomyseľne míňajúci majetok, peniaze, márnotratný: r-á manželka;
rozhadzovač ‑a m.
rozhadzovačný; rozhadzovačne prísl.; rozhadzovačnosť ‑i ž.