rozbiehavo prísl.;
rozbiehavosť -i ž.
rozbiehavý príd. vzďaľujúci sa od seba (rozlič. smermi), rozchádzajúci sa, divergentný: r-é tendencie;
nedok. rozbiehať sa -a
1. k rozbehnúť sa
2. rozchádzať sa, vzďaľovať sa od seba rozlič. smermi: železnice sa r-jú na všetky strany;
rozbiť -bije -bijú dok.
1. úderom, nárazom porušiť celistvosť, roztĺcť: r. šálku, tanier, okno, r. (si) nos;
fyz. r. atóm;
expr. r-tý čas rozkúskovaný
2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok, rozvrátiť: r. manželstvo, priateľstvo zradou;
r. jednotu štátu;
rozbíjač -a m. kto niečo rozbíja, rozvratník: r. jednoty národného hnutia;
rozbíjačský príd.;
rozbíjačstvo -a s.
nedok. rozbíjať -a
nedok. rozbíjať sa
rozbiehavý; rozbiehavo prísl.; rozbiehavosť ‑i ž.
rozbiehať, rozbehávať, rozbehúvať ‑a ‑ajú, rozbehovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; rozbiehať sa, rozbehávať sa, rozbehúvať sa, rozbehovať sa
rozbif, pís.pôv.s. roastbeef ‑u m.
rozbíjač ‑a m.; rozbíjačský; rozbíjačsky prísl.; rozbíjačstvo ‑a s.
rozbíjať ‑a ‑ajú dok.nedok.; rozbíjať sa