rozbiehavo prísl.;
rozbiehavosť -i ž.
rozbiehavý príd. vzďaľujúci sa od seba (rozlič. smermi), rozchádzajúci sa, divergentný: r-é tendencie;
nedok. rozbiehať sa -a
1. k rozbehnúť sa
2. rozchádzať sa, vzďaľovať sa od seba rozlič. smermi: železnice sa r-jú na všetky strany;
rozbiehavý; rozbiehavo prísl.; rozbiehavosť ‑i ž.
rozbiehať, rozbehávať, rozbehúvať ‑a ‑ajú, rozbehovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; rozbiehať sa, rozbehávať sa, rozbehúvať sa, rozbehovať sa