relativista -u m. prívrženec relativizmu;
relativistický príd.
relativita -y ž. kniž. al. odb. vzájomný vzťah 2 al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť: r. pojmov;
teória r-y
relativizmus -mu m. filoz. názor podmieňujúci poznanie výlučne vzťahmi medzi vecami a tým popierajúci možnosť objektívne pravdivo poznať veci;
relativizovať nedok. i dok. robiť relatívnym, op. absolutizovať: r. dosiahnuté výsledky
relatívne prísl.: r. najlepší;
relatívnosť -i ž.
relaxačný príd.
relaxácia -ie ž. uvoľnenie napätia svalov; duš. uvoľnenie;
relačný príd. k 2
relevantne prísl.;
relevantnosť -i ž.
relevantný príd. kniž. významný (význ. 1), závažný, rozhodujúci, op. irelevantný: r. vzťah;
religionistika -y ž. vedný odbor skúmajúci komplexne náboženstvo: zaviesť r-u ako študijný odbor
religiózne prísl.;
religióznosť -i ž.
relikt -u m. kniž. pozostatok zo starších čias;
nárečové r-y
reléový príd.: r. systém
Reľov ‑a m.; Reľovčan ‑a mn. ‑ia m.; Reľovčanka ‑y ‑niek ž.; reľovský