reformačný príd.: r-é hnutie
reformácia -ie ž. cirk. reformné hnutia v 16. stor., kt. vyústili do oddelenia sa protestantov od kat. cirkvi: nemecká r.;
obdobie r-ie;
reformátor -a m. kto sa usiluje o reformy, kto ich robí: sociálny, náboženský r.;
reformátorka -y -riek ž.;
reformátorský príd.: r-á činnosť
reformácia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.; reformačný
reformátor ‑a m.; reformátorka ‑y ‑riek ž.; reformátorský