rebrinový príd.: r. voz
rebro -a -bier s.
1. oblúkovitá kosť obopínajúca hrudnú dutinu stavovcov: udrieť niekoho pod r-á;
zlomiť si r.
2. mäso okolo (hovädzieho) rebra: varené r.
3. vystupujúca oblúkovitá časť stropnej klenby: gotické r-á
4. oporná, spevňujúca časť konštrukcií: mostové r-á, r-á lietadla
5. čo tvarom pripomína rebro: r. radiátora
● možno mu r-á spočítať, zrátať je veľmi chudý;
expr. ponaprávať, zrátať, poštekliť niekomu r-á zbiť niekoho;
rebríkový príd.;
rebrinák, rebriniak ‑a m.
rebro ‑a ‑bier s.; rebrový; rebierko ‑a ‑rok s.
rebrovitý; rebrovito prísl.
rebrík ‑a m.; rebríkový; rebríček ‑čka m.