pôsobivo prísl.;
pôsobivosť -i ž.
pôsobiť nedok.
1. byť príčinou, spôsobovať, robiť: p. niekomu žiaľ, radosť, ťažkosti
2. budiť dojem, zdať sa, pripadať nejaký: p. dobrým dojmom;
to p-í trápne, presvedčivo
3. mať vplyv, účinok, vplývať, účinkovať: fajčenie nep-í dobre na zdravie;
politicky p. na členstvo;
p-l na brata, aby sa učil
4. byť činný, zamestnaný, účinkovať: dlhé roky p-l ako predseda;
p-l na dedine
pôsobisko ‑a ‑bísk s.
pôsobivý; pôsobivo prísl.; pôsobivosť ‑i ž.
pôsobiť ‑í ‑ia dok.nedok.