panovačne prísl.: správať sa p.;
panovačnosť -i ž.
pánovitosť -i ž.
panovníčka -y -čok ž.;
panovnícky príd.: p. dvor, p. rod
panovačný; panovačne prísl.; panovačnosť ‑i ž.
panovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
Paňovce ‑viec mn.pomn.ž.; Paňovčan ‑a mn. ‑ia m.; Paňovčanka ‑y ‑niek ž.; paňovský
pánovitý; pánovito, pánovite prísl.; pánovitosť ‑i ž.
panovník ‑a mn. ‑ci m.; panovníčka ‑y ‑čok ž.; panovnícky