publicista -u m. kto sa venuje publicistike: televízny p.;
publicisticky prísl.
publicistický príd.: p-á tvorba;
publicistika -y ž. (novinárska) činnosť majúca za cieľ najmä masovými informačnými prostriedkami informovať verejnosť a pôsobiť na ňu: novinová, časopisecká, vedecká p.;
publicistka -y -tiek ž.;
publicizmus -mu m. štyl. jazykový prostriedok charakteristický pre publicistiku
publicistika ‑y ž.; publicista ‑u m.; publicistka ‑y ‑tiek ž.; publicistický; publicisticky prísl.
publicita ‑y ž.
publicizmus ‑mu m.