pričinenie -ia s. úsilie, snaženie: získať niečo bez vlastného p-ia
nedok. pričiňovať sa
príčinlivo prísl.;
príčinlivosť -i ž.
príčinlivý príd. usilovný, snaživý, agilný: p. pracovník;
príčinne prísl.;
príčinnosť -i ž.
príčinný príd.: p-á súvislosť;
pričinenie ‑ia s.
pričiniť sa ‑í ‑ia dok.
pričiňovať sa ‑uje ‑ujú dok.nedok.
príčina ‑y ‑čin ž.; príčinný; príčinne prísl.; príčinnosť ‑i ž.
príčinlivý; príčinlivo prísl.; príčinlivosť ‑i ž.