praváčka -y -čok ž.
opak. právať -a
pražec, správ. podval
I. -y právd ž.
1. zhoda poznania al. tvrdenia so skutočnosťou, op. lož: zmysel pre p-u;
hovoriť, povedať, napísať p-u;
je p., že ...;
to nie je p.;
to je svätá p.;
len čo je p. zdôraznený súhlas;
na tom je kus p-y;
filoz. objektívna p.
2. správne zmýšľanie, správny názor: zastávať p-u;
bojovať za p-u;
vnucovať niekomu svoju p-u
3. pravdivá skutočnosť: hlboká p.;
trpká, tvrdá p.;
správa zodpovedá p-e;
nebyť ďaleko od p-y
4. náb. obsah Božieho zjavenia: zjavené p-y, p. viery
□ dať niekomu za p-u súhlasiť;
mať p-u nemýliť sa
● → pozrieť sa p-e do očí;
p. pravdivá úplná pravda;
expr. p. pravdúca úplná pravda;
čo je p., to je p.;
byť na p-e Božej byť mŕtvy;
na moj p-u → namojpravdu;
p. oči kole pravda nie je vždy príjemná;
→ vyjsť s p-ou (von);
→ povedz p-u, prebiješ si hlavu
II. i pravdaže čast.
1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede: súhlasil, p., len zdanlivo;
p., môžem to dosvedčiť
2. nadväzuje na kontext s význ. uznania možnosti: p., dá sa uvažovať aj ináč
3. iba pravda pobáda na súhlas s výpoveďou, však(že), všakver: bol si tam, p.?
4. iba pravdaže vyj. zdôraznený súhlas, prirodzene, samozrejme, isteže: môžeme to urobiť? p.!
pravdepodobnosť -i ž.: mat. teória p-i odbor opisujúci experimenty, kt. aj pri rovnakých podmienkach môžu viesť k rozlič. výsledkom;
pravdepodobnostný príd.
pravdepodobný príd.
1. o kt. možno predpokladať, že bude, že sa uskutoční: p. víťaz, p. úspech, je p-é, že ...
pravdivo prísl.;
pravdivosť -i ž.
pravdovravnosť -i ž.
pravdovravný príd. hovoriaci pravdu: p. človek;
pravdúci príd. expr.
● pravda p-a úplná pravda
pravdupovediac čast. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu, k vete; v skutočnosti, vlastne: je to, p., zámer
pravdymilovnosť -i ž.
pravdymilovný príd. milujúci pravdu: p. človek, p-á povaha;
pravičiar -a m. prívrženec pravice v ideológii a v politike;
pravičiarsky príd. i prísl.: p. prístup, p-a taktika;
pravičiarstvo -a s. konzervativizmus v politike, op. ľavičiarstvo
pravicovo prísl.: p. zameraný
pravicový príd. k 3: p-á politika, p-á orientácia, p-á vláda;
pravidelne prísl.;
pravidelnosť -i ž.
pravidelný príd.
1. prebiehajúci podľa pravidiel, regulárny: p-á hlásková zmena, p-á zákonitosť, p-é skloňovanie, p-é vojsko trvale organizované
2. vyznačujúci sa súmernosťou: p. nos, p. tvar niečoho;
mat. p. trojuholník;
bot. p. kvet
3. opakujúci sa, nastávajúci v rovnakých časových intervaloch: p-é prehliadky, p. pulz, p. príjem, p-é vlakové spojenie
pravidlo -a -diel s.
1. predpis, ustanovenie, ktorými sa treba spravovať: p-á hry, p-á slušnosti;
p-á cestnej premávky;
p-á slovenského pravopisu;
p. pravej ruky
2. poznaná zákonitosť, zákl. poučka, kt. ju vyj.: matematické p-á
3. prijatá zásada, zvyk, obyčaj: životné p., p-á spolunažívania
● výnimka potvrdzuje p.
právne prísl.
právnička -y -čiek ž.;
právnicky prísl.
právnický príd.: p-á fakulta;
práv. p-á osoba inštitúcia, organizácia, op. fyzická;
pravnúča -ťa mn. -ence/-atá -eniec/-at s. vnukovo al. vnučkino dieťa
pravnučka -y -čiek ž. vnukova al. vnučkina dcéra
pravnuk -a mn. -ci m. vnukov al. vnučkin syn
právo -a práv s.
1. nárok, oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami al. zvyklosťami: p. na život;
p. na prácu, na oddych;
p. hlasovať;
občianske, politické p-a;
p-a dieťaťa;
ľudské p-a;
volebné p.;
mať p. na niečo;
uplatniť svoje p.;
p. veta
2. iba jedn. súhrn spoločnosťou ustanovených noriem a predpisov týkajúcich sa istej ustanovizne, odboru ap.: medzinárodné, cirkevné, rodinné, pracovné, trestné p.
3. iba jedn. postup, ktorým sa uplatňuje právny systém, štátna moc: stanné p.
4. obyč. mn. práva právne vedy: študovať p-a, p.
právomoc -i ž. oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z práv. vzťahov: súdna p.
pravopisne prísl.
pravopisný príd.: p-é pravidlá;
právoplatne prísl.;
právoplatnosť -i ž.
pravoslávie -ia s. pravoslávne vierovyznanie; pravoslávna cirkev;
pravoslávny príd.: p-a cirkev vých. kresť. cirkev, kt. neuznáva pápeža;
p. kostol
pravosť -i ž. pôvodnosť, nefalšovanosť: p. rukopisu
pravotár -a m. zastar. advokát;
pravotársky príd.
pravouhlosť -i ž.
pravouholník -a m. geom. štvoruholník majúci všetky uhly pravé
pravoverne prísl.;
pravovernosť -i ž.
pravoverný príd. pridŕžajúci sa dôsledne istej viery, istého učenia, ortodoxný: p. katolík;
pravý príd.
1. nachádzajúci sa na opačnej strane ako srdce, op. ľavý: p-á ruka, noha, p. breh;
p-é krídlo
2. politicky konzervatívny, op. ľavý: p-á časť politického spektra
3. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere, skutočný: p-á láska, p. ruský čaj, p. hodváb, p-é zlato;
p-é poludnie;
mat. p. zlomok kt. čitateľ je menší ako menovateľ;
lek. p-é kiahne;
bot. v mnohých názvoch rastlín: žihľava p-á, repík lekársky p.
4. správny, náležitý, vhodný, op. nepravý: to je jeho p-é meno;
p-é slovo na p-om mieste
5. skutočný, naozajstný, vlastný: p-á príčina niečoho;
p. opak
6. geom. p. uhol kt. ramená stoja kolmo na seba
● byť p-ou rukou niekoho spoľahlivým pomocníkom;
ukázať p-ú tvár odhaliť sa;
→ naz(ý)vať veci p-m menom;
v p-om zmysle slova naozaj, skutočne;
mať → srdce na p-om mieste;
pravačka ‑y ‑čiek ž.
právať ‑a ‑ajú dok.nedok.
pravda ‑y právd ž.
pravda, pravdaže čast.st.
pravdepodobný; pravdepodobne čast.prísl.st.; pravdepodobnosť ‑i ž.; pravdepodobnostný
pravdivý; pravdivo prísl.; pravdivosť ‑i ž.
pravdúci; pravda pravdúca
pravdupovediac čast.st.
práve čast.prísl.st.
Pravenec ‑nca m.; Pravenčan ‑a mn. ‑ia m.; Pravenčanka ‑y ‑niek ž.; pravenecký pravenský
pravica ‑e ‑víc ž.; pravicový; pravicovo prísl.
Pravica ‑e ž.; Pravičan ‑a mn. ‑ia m.; Pravičanka ‑y ‑niek ž.; pravický
pravičiar ‑a m.; pravičiarsky príd.prísl.; pravičiarstvo ‑a s.
pravidelný; pravidelne prísl.; pravidelnosť ‑i ž.
pravidlo ‑a ‑diel s.
pravítko ‑a ‑tok s.
pravlasť ‑i ž.
právnik ‑a mn. ‑ci m.; právnička ‑y ‑čiek ž.; právnický; právnicky prísl.
pravnúča ‑aťa mn. ‑ence/‑atá ‑čeniec/‑čat s.
pravnučka ‑y ‑čiek ž.
pravnuk ‑a mn. ‑ci m.
právo ‑a práv s.; právny; právne prísl.
právom prísl.
právomoc ‑i ‑í ž.
pravopis ‑u m.; pravopisný; pravopisne prísl.
právoplatný; právoplatne prísl.; právoplatnosť ‑i ž.
pravoslávie ‑ia s.; pravoslávny
Pravotice ‑tíc mn.pomn.ž.; Pravotičan ‑a mn. ‑ia m.; Pravotičanka ‑y ‑niek ž.; pravotický
pravouhlý; pravouhlosť ‑i ž.
pravouholník ‑a m.; pravouholníkový
pravoverný; pravoverne prísl.; pravovernosť ‑i ž.
pravý; pravosť ‑i ž.