preukaz -u m. doklad obsahujúci dôležité údaje (osob. údaje, oprávnenie, členstvo), legitimácia: občiansky, vodičský p., p. totožnosti
nedok. preukazovať
nedok. preukazovať sa
preukázateľne prísl.
preukázateľný príd. dajúci sa dokázať, dokázateľný: p-á škoda;
// preukázať sa
1. dokladom dokázať totožnosť, legitimovať sa: p. sa občianskym preukazom
2. ukázať sa (význ. 4): p. sa svojím umením;
preukaz ‑u m.
preukazný; preukazne prísl.
preukazovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; preukazovať sa
preukázateľný; preukázateľne prísl.
preukázať ‑že ‑žu ‑zal dok.; preukázať sa
preukážka ‑y ‑žok ž.